V ranných hodinách sme nastúpili na vlak a nechali sme sa odviezť do Kežmarku. Tam sa pre nás otvorili brány niekdajšieho evanjelického lýcea, v laviciach ktorého kedysi sedeli takí velikáni slovenskej literatúry ako Pavol Országh Hviezdoslav, Ján Chalupka, Samo Chalupka, Janko Jesenský, Janko Kráľ a mnohí ďalší. Zvonku nenápadná budova, dnes už ako národná kultúrna pamiatka, vo svojom vnútri ukrýva obrovské bohatstvo uložené v starodávnych knihách. Lyceálna knižnica je najväčšou školskou historickou knižnicou v strednej Európe. Počas prehliadky sme videli vlastné originálne rukopisy mnohých významných osobností, inkunábuly či prvotlače kníh z 15. storočia, Bibliu zdobenú pravým zlatom, ktorú do nemčiny preložil Martin Luther, staré kreslené mapy nášho regiónu, ručne maľované erby, ale hlavne regály plné kníh, ktoré zapĺňali všetky steny od podlahy až po strop. Dozvedeli sme sa, ako sa takéto staré knihy reštaurujú či ako sa treba o ne šetrne starať. Určite nezabudnuteľné bolo pre nás počúvať o prísnych pravidlách školského poriadku, ktoré museližiaci lýcea dodržiavať. Každé porušenie sa prísne trestalo zavretím do malého tmavého väzenia, kde si žiak musel „odstáť“ aj niekoľko hodín. Sami sme si to mohli na chvíľočku vyskúšať.

V dobrej nálade sme sa presunuli do druhej časti mesta, na Kežmarský hrad. Tu sme svoj obzor rozšírili o vedomosti z histórie nášho regiónu. Najviac sa nám páčili expozície venované cechom a remeslám, ukážky starých zbraní, lekáreň či hradná kaplnka. Tí, ktorí sa nebáli výšok, vyšli spoločne na hradnú vežu, kde kedysi hradný pán Albert Lasky dal svoju manželku Beatu, prvú turistku v Tatrách, za trest zamurovať...

Naša história je nevyčerpateľná studnica. Obdivovať ju, niečo nové sa naučiť a zároveň prežiť spolu jedinečné zážitky – to bolo cieľom našej piatkovej exkurzie. A plán sa nám podarilo splniť na 100%.

Mgr. Ivana Lainczová

FOTO PRÍLOHA